S týmto výrokom, citátom sa úplne stotožňujem.. Ak sa láska skončí priateľstvom tak to nebola pravá láska, ale išlo buď len o sex , alebo o nič. Pretože ak niekoho zo srdca ľúbim, tak je skoro nemožné ostať priateľmi. Zažili ste už pravú lásku, viete si predstaviť ten pocit ? Láska je niečo čo sa nedá vyjadriť slovami, alebo skutkami. Lásku treba cítiť.  Je to duševný stav, keď tomu druhému daruješ svoje srdce, ale nežiadaš za to nič. Úplne nič. Venujete si navzájom kus seba samých. Už len obyčajná spomienka na partnera vás napĺňa šťastím a uspokojením (duševným). Cítili ste to už niekto? Keď pri každej voľnej chvíli myslíte na toho druhého, predstavujete si spoločné trávené chvíle spolu. Nemusíte spolu vôbec nič robiť, stačí keď ste len spolu, bez slov len spolu v jednom  objatí, ruka v ruke. Darujete si spolu úsmev. Ak sa ten druhý neusmeje tak hneď máte plnú hlavu toho čo mu môže byť, prečo je smutný a neusmieva sa a prežívate to s ním ako by ste boli jedno telo a jedna duša.  Ak ho niečo bolí, bolí to aj vás, prežívate to s ním. Kto aspoň toto necíti niekto k tomu druhému, tak nemiluje z celého srdca. A môže sa toto skončiť priateľstvom? Minimálne ja to nedokážem, pretože pri každom stretnutí sa so svojou láskou ktorej som daroval kus seba, sa cítim ako troska. Nemôžem sa jej dotknúť bez toho aby som do toho dotyku nedal svoje city, nemôžem sa pozerať na to ako trpí bez toho aby som netrpel aj ja, nemôžem sa jej pozrieť do očí bez toho aby jej venoval láskyplný pohľad. Ak ju však ignorujem, nerozprávam sa s ňou, snažím sa v sebe držať city je to ešte horšie, pretože človek by nemal držať svoje city k druhému na uzde ale nechať ich voľne lietať. Ale prečo nemôžeme byť priatelia a na druhej strane ju nedokážem ignorovať? Lebo ju/ho milujeme.  A to je u mňa pravá LÁSKA.